Žádost o rozhovor přijal Martin Tesák, který je však ve světě hudby známý jako Maok. Komunikace s ním byla příjemná a poměrně rychlá. Dohromady jsem si pro něj připravil 14 otázek. Než se podíváme na to, jak se s nimi popral, pojďme si ho nejprve představit pro ty, kteří o něm slyší poprvé.
Maok je slovenský muzikant, který ale koncertuje i u nás v Česku. Kromě koncertování se také zabývá skládáním hudby pro divadelní představení či filmy. Jeho hudbu jste mohli slyšet například ve filmu Bathory, starším snímku z roku 2008.
Jeho hudba je pronikavá a niterná. Říká se o ní, že se dotýká i těch nejtajnějších koutů lidské duše. Zatímco na koncertech jiných interpretů se zběsile tančí, když si na pódium stoupne Maok, publikum relaxuje nebo dokonce medituje. On sám se ale od jakéhokoliv škatulkování své hudby distancuje, jak nám prozradil v rozhovoru. Někdy vystupuje se svou partnerkou známou jako Eniesa, která se též angažuje na hudebním poli a o níž se v rozhovoru také zmiňuje.
Nyní tedy přejděme k samotným otázkám.
[adrotate banner=“60″]
1) Vaše hudba se často označuje za meditační. Souhlasíte s takovým označením? Pokud ano, je účelově tvořena pro meditaci?
Dá sa povedať, že sa nestotožňujem so žiadnym zaškatuľkovávaním mojej hudby. Takisto môžem tvrdiť, ze som ju nikdy neskladal učelovo pre meditáciu. Možno až na par výnimiek z obdobia hľadania samého seba a hľadania bodu, z ktorého moja hudba prameni. V tom období som bol častejšie prizývaný na sprevádzanie rôznych meditačných akcií, či priamo meditácií. Vtedy som skoro uveril, že moja hudba je „meditačná“.. Dá sa na meditáciu použiť, ale nie je to jej účel. Dá sa rovnako použiť ako na meditáciu, tak na škrabanie zemiakov.
V poslednom čase sa už úplne prestávam venovať spájaniu mojej hudby s rôznymi meditačnými smermi, ci technikami. Nechcem sa vyhradzovať, ci patriť do nejakej skupiny ideovo rovnako mysliacich ľudí. Vždy mi to bolo tak trochu proti srsti, mám rád slobodu. Čiže, moju hudbu nevnímam ako meditačnú, ani ezoterickú, ani psychadelickú, ani liečivu.. Niekto ju miluje a pomáha mu prekonať náročné obdobia a niekoho zas irituje..
Každý v nej nájde to, čo hľadá.. Je taká aká je.. Pre mňa je krásna.. Živá.. Je pre mňa priestorom, ktorý sa vytvorí, aby sa v ňom mohol udiať nejaký vnútorný príbeh.. Kto chce môže ju použiť na meditáciu, na masáž, tanec, na milovanie, písanie alebo maľovanie obrazov. Na čokoľvek.. Nerobim ju s nejakým účelom. V minulosti som mal pár krát ambíciu „urobiť meditačné cd“. Urobiť to účelovo. No ak som aj pozbieral nejaký materiál, ktorý by sa na to hodil, vždy mi prišlo také účelové cd, že mu niečo chýba. Že mu chýba životná iskra.
Akoby nebolo ozajstné, akoby sa na niečo hralo. Hudbu robím ako odraz mojho vnútorného života. Nejde a nikdy mi to nešlo inak. Neviem urobiť radostnú skladbu, keď tomu obdobiu vládne napríklad melanchólia, alebo smútok. Ak som sa aj niekedy „znásilnil“ a urobil v hudbe niečo proti pocitom, vždy ma to vyčerpalo a citil som sa ako hlupák. Bolo to vždy dosť nepríjemné. Postupne som pochopil, že hudba musí rezonovať so srdcom a musí v nej byť pravdivá emócia. Inak je to obyčajná fraška.
2) Kde berete inspiraci pro svou tvorbu?
V Živote. Mám zväčša obraz… Všetko sú to veci, ktoré som zažil. Reálne pocity, obdobia života, emócie, stavy, alebo len také mikro detaily , ktoré mame každý deň pred očami a preto ich nevidíme.. Baví ma hľadať také veci a spievať o nich… V podstate akoby som netvoril úmyselne. Skladby sa tvoria akoby samé. Neviem presne ako…
Preto, keď si plne uvedomím, že v podstate nemám veľkú moc nad tvorivým procesom, že sú to z veľkej časti veci „medzi nebom a zemou“, a že mojou úlohou je len čo najpoctivejšie zahrať technicky a s citom to, čo treba, mám niekedy obavy, čo by sa stalo, ak by prestala inšpirácia prúdiť?.. Že ja vlastne vôbec neviem, ako tam úmyselne tie farby a obrazy dostať.. Z toho mi vyplynie pokora, že hudba je omnoho väčšia než ja a že nad ňou nemôžem mať príliš veľkú kontrolu. Inak bude suchá, bez emócie, vykonštruovaná. Môžem len ďakovať, keď inspirácia tečie, hudba plynie a môžem ju tvoriť a brať to s najväčšou zodpovednosťou , akú dokážem pocítiť…
Učím sa bezkompromisnému prístupu.. Moja úloha je zhmotniť hudbu do takého tvaru, aby sa čo najviac priblížila obrazu, ktorý vidím… Taký tvorivý tranz, kedy robím veci úplne automaticky.. Keď mi čokoľvek v nej vadí, okamžite to musím odstrániť. Musím mať z toho všetkeho dobrý pocit. Pocit, že to plynie bez drhnutia. Inak to asi ani neviem charakterizovať. Uvedomil som si, že nemám čas na kompromisné riešenia. Chcem raz, keď budem umierať, si povedať, že som robil hudbu najpoctivejšie, ako som vedel a to v každej chvíli od uvedomenia si, že je to dôležité. Pre mňa je zrada samého seba jedna z najťažšie prijateľných vecí.
3) Prý se věnujete tzv. muzikoterapii. Můžete nám o tom povědět více?
No, asi by som to muzikoterapiou nenazval.. Nemám ani diplom, ani odborné znalosti z muzikoterapie. Len sem tam urobím nejaký workshop zameraný na sebavyjadrenie, komunikáciu a tak.. Nástrojom je telo, hlas a improvizácia. Také malé šialenstvo. Rád si spomínam na jeden workshop, ktorý som robil pre psychiatrov v rámci vzdelávania sa lekárov.. Myslím, že pol workshopu sa na mňa pozerali s myšlienkou, že si ma rovno niekde nechajú na pozorovanie.. No na konci workshopu by si to hovorili ich kolegovia aj o nich.
4) Na kolik umíte hrát hudebních nástrojů?
Keď sa na to pozriem tak, že vedieť hrať na nástroj znamená ho naozaj ovládať a byť pánom toho, čo sa tam deje, tak asi na žiadny.
No najviac som obsiahol gitaru… No a potom už viem hrať svojim spôsobom na čokoľvek… Pred nástrojom sa mi v mojom živote nevyvinul strach a rešpekt… Pre mňa je nastroj určité pole možnosti a farieb… Je to pre mňa výzva nástroj skrotiť, ako divokého koňa. Niekde v génoch mám zrejme zapísaný takýto prístup k životu. Lákajú ma nepoznané veci a hľadanie nových možností… môj život je neustále dobrodružstvo…
5) Vaše vystoupení jsou spontánní a improvizovaná, jinak řečeno – nikdy nevíte, co budete hrát. Platí to i pro nahrávání ve studiu?
Dlhé roky to tak bolo. Platilo to ako pre koncerty , tak aj pre nahrávanie. Prvých možno 7 albumov vzniklo pravé tak. Bol som zarytý improvizátor. Odmietal som akékoľvek nacvičovanie, vnímal som to ako strach postaviť sa na pódium v maximálnom riziku a neistote, čo bude. Niekedy to bolo veľmi zaujímavé. Potom som si uvedomil, ze minca má dve strany. Preto posledné obdobie si začínam užívať aj silne stránky nacvičovania a pripravovania. Keď nejakú skladbu rok cvičíte a vychytávate slabé miesta, a to cele robíte s 18 člennou kapelou, tak potom ten výsledok stojí za to. Teraz sa venujem takémuto projektu, ktorému som dal meno Laisonore. Je nás tam 18 plus mínus autobus. Nahrali sme v máji vystúpenie v pražskom kostole sv. Salvátora.. Bol to veľmi silný zážitok.. Bude z toho aj CD a DVD. Už sa teším.
6) Nemáte někdy obavy, že vás múzy zradí a vystoupení skončí fiaskem?
Hej, z môjho pohľadu je to vždy istý risk. Nikdy neviem, či mi to pôjde. Či sa to nakopne. Či ma niečo nerozhodí, či sa dokážem dostatočne uvoľniť a tak.. Zažil som aj koncerty, že by som sa najradšej prepadol alebo zmizol.. Niekedy ma nerozhodí nič a niekedy ma rozhodí sebemenšia myšlienka. Je v tom toľko faktorov, že je skoro nemožné všetky vychytať natoľko, aby bol vždy zaručený výsledok najvyššej kvality. Predsa len som, napriek pohľadu niektorých ľudí, obyčajný človek. (smích)
7) Dokážete si představit, že byste se někdy v budoucnu angažoval v naprosto jiném hudebním žánru?
No v podstate, pre mňa hudba nie je obyvateľkou rôznych žánrových šuplíkov.. Je mi úplne jedno, ako vyzerá. Ja sa len snažím zachytiť vnútorný obraz, čo najpresnejšie, ako to dokážem. Keďže sa nezaraďujem úmyselne do nejakého žánru, tak ho vlastne nemôžem ani úmyselne zmeniť za iný.. Neviem si predstaviť, že by som sa v budúcnosti venoval naplno nejakej inej hudbe, než mojej. Takto by som to vystihol asi presnejšie.
8) Čím byste se živil, kdyby ne hudbou?
Asi maľovaním, fotografovaním, stavbou hlinených peci, prácou s drevom… Niečím, čo by ma zároveň bavilo, aby to bolo pre mňa naplňujúce.
9) Jaký hudební žánr posloucháte vy sám?
Môj obľúbený skladateľ je Max Richter. Mám rád hudbu, ktorá sa ma dotkne hlboko v duši. Nie je to obmedzené žánrom. Mám veľmi rad napríklad modernú africkú muziku, alebo hudbu mojej životnej partnerky Eniesy, ktorá vyvoláva krásne farebné obrazy a fantazijné krajiny.
10) Cítíte nějaký rozdíl z pozice autora mezi skládáním hudby a psaním textu?
Sú to pre mňa také samostatne etapy tvorby, ktoré sa zvyknú trochu prelínať. Čo sa textu týka, nie je to sféra, kde mávam často otvorené dvere. Text prichádza výnimočne. Len v určitých obdobiach, keď cítim potrebu vyjadriť sa aj slovne.. Inak mi v drvivej väčšine stačí hudba.
11) V čem vnímáte největší rozdíl mezi tím, když nahráváte píseň ve studiu a když vystupujete veřejně před publikem?
V štúdiu je to o bezpečí. Pokoj, kopec času veci si rozmyslieť, precítiť, opraviť, vyskúšať. A hlavne žiadny poslucháč, takže žiadny stres. Pred publikom sa cítim zraniteľný a nahý.. Častokrát musím prekonávať vnútorný boj samého so sebou, keď príde nejaká pochybnosť, alebo posudzovanie. Vtedy sa musím okamžite od takých deštrukčných myšlienok oslobodiť a vrátiť sa pozornosťou čisto k hudbe a plynutiu. Neriešiť ani v náznaku niečo iné.
Čiže na koncerte je to pre mňa podstatne náročnejšie. Tam sa deje život v malom. Veľa vecí som sa o sebe dozvedel a do života naučil pravé vďaka koncertovaniu. Konfrontáciou s mojimi najcitlivejšími miestami osobnosti. Je to neustále učenie a posúvanie sa. Milujem koncertovanie. Výzvy..na začiatku koncertovania som sa strašne hanbil.. Teraz už menej, ale stále sa hanbím. (smích)
12) Jakým způsobem vymýšlíte názvy písní a alb?
Niekedy podľa toho, aký obraz sa mi pri nich odohráva. Niekedy vzniknú len ako súzvuk písmen, ktoré sa mi do tej ktorej melódie dostali. Taká moja hatlaninka, ktorá niekedy (náhodou) aj niečo znamená. Par krát sa mi v tejto súvislosti stali celkom vtipné „zhody okolnosti“.. Jednu skladbu som nazval po takej hatlaninke, čo v nej spievam. Lai-so-no-re… No a potom google zistil, ze to vo francuzštine aj niečo znamená. Lai- spievaná poézia s námetom nešťastnej lásky, keltských povestí a rozprávkových bytostí.. A Sonore – zvukový.. Pobavil som sa dobre. (smích)
13) Vaše alba mívají zajímavé covery. Navrhujete si je sám?
Navrhoval som nové obaly pre „druhé vydanie“ asi siedmych CD. A obaly na posledné štyri som si robil sám už od začiatku. Jedno sme robili spolu s Eniesou. Do finálnej podoby mi ich pomohla spracovať Klárka Čáková. V staršej histórii obaly na cd maľovávala moja bývalá žena Šimonka.
14) Řídíte se v životě nějakým mottem?
Neviem, či je to motto, ale je to taká aktuálna téma v mojom živote..
„Môžem robiť čokoľvek, čo si dokážem ustáť pred sebou a svetom.“